Úvaha - Láska

06.07.2005 14:14

     Takže, dostali sme sa k najúžastnejšej téme, téme, ktorá je pre niekoho obľúbená, niekto ňou pohŕda alebo dokonca sa jej bráni...tm, ktorí slovo a tému láska nemajú radi, radím, aby týchto pár riadkov vynechali a nečítali, poprípade, ak majú na ňu zlé spomienky (pre mňa láska totiž znamená veľa, ale k tomu sa možno dostanem neskôr). Na začiatok ďakujem za pochopenie.
     Máme úžasnú tému...ale čo je to vlastne láska? Je to slovo na päť písmen s jedným dĺžňom, Či je to rovnica, či vzorec ako na fyziku či chémiu? Nedá sa zažiť ani pochopiť len tak, zažiť a chápať sa dá iba srdcom, ničím iným, potom by to iž nebola láska, ale niečo úplne iné, od veci. Láska má veľa podôb, či už ide o lásku matky a dcéry, čiže rodičovskú, súrodeneckú, lásku medzi mužom a ženou, či hlapcom a dievčaťom. Posledná menovaná je asi tá najkrajšia a najvzácnejšia. Čo môže byť krajšie ako láska dvoch mladých ľudí? Nič. Veď je nádherné byť dvaja...splynúť s milovanou osobou v dobrom i zlom, v bohatstve i chudobe, až kým nás smrť nerozdelí. Je to krásny cit medzi doma ľudmi, láska je niečo, čo nás vnútri hreje, čo nám dodáva silu a núti nás robiť veci, ktoré by sme nikdy predtým neurobili, ba ani nehovorili...láska, tá nám zároveň aj zatieňuje oči, odrazu nás nič nerozhádže, všetko nám je a bude ľahostajné; sú to krásne slová, respektíve slovo, láska. Šteklivé bozky, vrúcne objatia, pocit istoty v tom druhom, možnosť sa vyplakať ale aj navzájom potešiť, dôverovať si. Je to všetko to, čo chce prežiť a prežíva každý z nás! Toto čarovné slovíčko poznali ľudia už odpradávna, naši rodičia, starí rodičia,..., a vďaka tomu tu môžem byť dnes s vami, vďaka láske žije svet a aj my. Totiž, človek, ktorý sa bojí lásky, nie je človekom, lásky je schopný len človek. Bez nej by sme boli stratení, svet by bol ako opustená púšť, bez oáz, život by nemal zmysel, lebo by žiadny nebol.
     Keby ste sa opýtali prváčika alebo škôlkára, čo je to láska, najskôr by odpovedal: "Moja mamka, moje autíčko, môj domov...". Položte túto otázku starčekovi. Čo vám odpovie? "Nepamätám sa :( " alebo "Nič krajšie som v živote nezažil...", čo je ten lepší prípad. Hovorí sa, ža kto pre lásku netrpel, nevie, čo je to pravá láska Ale prečo je to tak? Má láska aj nejaké pravidlá? Čo je tá pravá láska, ako ju spoznať? Koho sa opýtať, prváčika, či starčeka? Môže sa oslabiť, zakolísať, ale keď je skutočná a úprimná, všetko prekoná, nemožné sa stáva možným...
     Immanuel Kant kedysi povedal: "Čím viac máme lásky, tým ľahšie prejdeme svetom." A je to pravda, s láskou sa lepšie, až ľahšie kráča...podobne aj William Shakespear hovorí: "Láska je zo všetkých vášní a citov najsilnejšia, lebo zároveň útočí na hlavu, telo i srdce." Nepýta sa nikoho, cíti ju však každý...Nikto nevie prečo, ale je to tak. Príde deň D, hodina H a láska s veľkým L...od šťasita sa vznášame na krídlach fantázie, sme ako v rozprávke. Až kým nepríde princezná a sladkým bozkom nás neprebudí zo sna a nevráti naspäť do krutej reality...ale snom sa všetko začína, alebo zvyčajne je to tak. Niekoho si vysnívame a potom už len nájsť toho pravého a vysnívaného človeka. Ale aj sny sú tu na to, aby sa snívali a ak to bude možné, tak aj plnili...ale v láske nestačí len snívať, ani brať, v láske treba vedieť rozdávať...ale na konci nás predsa len čaká šťastie, pretože "to najlepšie, čo môžeš spoznať, je lásku dať, lásku rozdávať a v láske byť milovaný".
     I keď láska bodá ako nôž, občas aj horšie, je to en najúžastnejší cit, akého je človek chopný...preto sa snažme milovať tak, aby sme na sklonku života mohli povedať: "Bol som milovaný. naozaj som miloval." Treba ju velebiť a chrániť, lebo len čistá láska je tá "pravá" láska. Snažme sa ju zahrnúť bozkami, chrániť päsťami. Nedovoľme, aby nám ju niekto zničil, nikdy, ale fak, nikdy neopúšťajme niekoho, koho milujeme pre niekoho, kto sa nám páči, Lebo ten, čo sa nám páči nás opustí pre niekoho, koho miluje! Hoci som ešte nemal možnosť túto skutočnosť zažiť na vlastnej koži, je to pravda.
     Ešte taká otázka, je v dnešnej dobe láska taká vzácna ako kedysi? Tá pravá áno, ale je mnoho "nepravých, falošných", ktoré nestoja ani za deravý groš. Ale tá skutočná je vzácnejšia ako zlato, ba dokonca ako všetky poklady sveta. nedá sa kúpiť, ani predať, ani vyhrať v lotérii. Je dosť možné, že sa ňou nakazíte, je to veľmi nákazlivá choroba...ale nevyhýbajte sa jej, nebojte sa, s radosťou do toho. Aj keby chcel niekto uniknúť, nepodarí sa mu, jednoducho to nejde...V dnešnej dobe sú czťahy plné špekulácii a hľadania. Opustená duša hľadá, uteká od srdca k srdcu, ale ani jedno nie je to pravé, akosi túžime po dokonalosti a keď jej niet, vydáme sa hľadať inde. Obyčajné sebectvo - mať pre seba to najlepšie, uchmatnúť si ten najväčší a "najšťavnatejší" kúsok. Avšak, zabúdame, že láska znamená dávať.
     Každá žena a každý muž majú nejakú predbežnú predstavu o partnerovi, ktorý by sa im páčil. Ale táto predstava je obyčajne hmlistá , s určitou tolerancoiu znakov, málokedy je presná; napríklad: "Štíhla blondína, miery 90-60-90, 10 miliónov na konte v banka vo Švajčiarsku..." Aj keď sú tieto predstavy a predsudky niekedy smiešne, obyčajne náročné, najmä potom, pri porovnaní ideálu so skutočnosťou, predsa patria k zamilovanosti a láske. Na základe tchto predstáv sa ľudia hľadajú a stretávajú. O ktoré predstavy vlastne v dnešnej dobe ide? Mladší, naivnejší uprednostňujú telesný vzhľad, starśí a skúsenejší skôr charakterové vlastnosti a stupe) inteligencie...
       Asi toľko o prenádhernej "opilosti", s názvom láska. Ja viem, sú to silné slová slabého chlapca, ale bohužiaľ, je to tak. Aj tento chlapec cíti všetko vôkol seba, strach, bolesť, smútok i radosť...a hlavne vtedy, keď vie, že ho aspoň niekto má rád, aspoň niekomu na ňom záleží a záležať bude. A práve tento stav "opilosti" sa tiež postupne vyvíjal: začalo sa to nevinným kamarátstvom, neskôr sa z toho vykľulo priateľstvo, veľmi dôverné priateľstvo a nakoniec to vyvrcholí do niečoho prekrásneho, čo sa dá slovami len ťažko opísať tomu, kto niečo také nezažil...nikomu sa z tejto ""opilosti" nechce nikdy vytriezvieť...

 

copyright (C) by wirer 2oo5 (december 2oo5)

Späť